Autorka Katarína Urban Richterová: Československo nebolo v studenej vojne len bábkou

Autor: Iveta Grznárová

• So svojou sériou podcastov o studenej vojne získala v konkurencii BBC či Financial Times prestížne európske ocenenie.
• S Katarínou Urban Richterovou sme sa rozprávali o najpromiskuitnejšom špiónovi toho obdobia, o odpočúvaní ako najmocnejšej zbrani či o telefonáte so spisovateľom Frederickom Forsythom.
• No aj o tom, ako môže súvisieť štrikovanie so špionážou.
• Prečítajte si článok publikovaný v HN magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.

Ste čerstvou držiteľkou prestížneho európskeho ocenenia Lovie Awards za sériu podcastov o studenej vojne. Dostali už nejakí Slováci túto cenu?

​Myslím, že nie. Ide o mladšiu sestru Webby Awards, ktoré sú ocenením toho najlepšieho na svetovom internete. Lovie Awards, ktoré existujú jedenásty rok, sú zamerané výlučne na Európu. Získala som striebornú cenu v kategórii podcastov, v sekcii Veda a vzdelávanie, zlatá sa neudeľovala, bronzovú získalo BBC Sounds, na shorliste boli Financial Times.

Ako porota odôvodnila, že vybrali práve váš podcast?

To neviem. Povedali nám, že konkurencia bola tento rok silná, okolo tisíc súťažných prác z vyše 30 krajín a že je to veľká pocta. Pre koronu bolo len online odovzdávanie cien. Dostali sme možnosť natočiť ďakovnú reč, ktorá mala obsahovať presne sedem slov! Nikdy mi netrvalo tak dlho napísať sedem slov (smiech). Dostali sme aj sošku. Bolo to milé a veľké zadosťučinenie. Nejde o projekty, ktoré náhodne vystrelia, všetci zúčastnení na nich dlho pracujú, u mňa to bol rok.

Vaša séria nesie názov The Secret Struggle for Cold War Dominance, v preklade Tajný boj o navládu počas studenej vojny, a inšpirácia k nej vyšla od vašej sestry. Ako to presne bolo?

Moja sestra Daniela Richterová momentálne prednáša bezpečnostné štúdie na britskej univerzite King‘s College London, v rámci ktorých sa venuje tajným operáciám, spravodajským agentúram, terorizmu a podobne. Veľmi často, aj počas písania svojej doktorandskej práce, chodila na rôzne zaujímavé stretnutia a do archívov, kde sa jej podarilo nájsť fascinujúce informácie. Potom z toho napísala akademickú štúdiu, do ktorej sa však často nepodarilo dostať mnohé šťavnaté príbehy, prípadne príbehy o získavaní tých príbehov. Hovorila som si, že raz to musím spracovať.

… článok pokračuje na: https://style.hnonline.sk/osobnosti/18960723-autorka-katarina-urban-richterova-ceskoslovensko-nebolo-v-studenej-vojne-len-babkou